Simon Sebag Montefiore

Nový knižný titul

JERUZALEM

Dejiny mesta od založenia po súčasnosť

VIAC O KNIHEUVEDENIE KNIHY DO ŽIVOTA

JERUZALEM

Dejiny mesta od založenia po súčasnosť

Výpravná kniha známeho a rešpektovaného autora Simona Sebaga Montefioreho si kladie neskromný cieľ podať dejiny mesta, v ktorom sa rodili a výrazným spôsobom ovplyňovali tri svetové náboženstvá. Nijaké mesto na svete, či už Atény, Rím alebo Babylon dodnes nevyvoláva väčšie vášne a polemiky než Jeruzalem.

Simon Sebag Montefiore si plne uvedomuje, že podať syntetický a neprotirečivý výklad mesta, ktoré má viac mien ako ktorékoľvek iné mesto na svete, a o ktorého ovládnutie sa usilovali mnohé národy sveta (často v mene svojho Boha), je nad jeho sily ako aj sily kohokoľvek iného. Aj preto volí zaujímavý a originálny prístup, keď časť výkladu dejín mesta podáva cez optiku jeho obyvateľov, pričom hlboko rešpektuje ich rôzne pohľady na dobové udalosti, náboženské presvedčenie a vyhýba sa čierno-bielo formulovaným záverom.

Výsledkom je pútavá, čitateľná a mimoriadne pestrofarebná mozaika príbehov, ktoré tvoria ucelenú dejinnú topografiu Jeruzalema od jeho najstarších čias po súčasnosť.

Simon Sebag Montefiore

(1965) je britský novinár a historik. Pochádza zo známej bankárskej rodiny Montefioreovcov. Jeho pra-prastrýko Moses Montefiore sa ako veľký filantrop významne zaslúžil o rozvoj Jeruzalema. Spočiatku sa aj Simon Sebag Montefiore venoval bankovníctvu, neskôr ako novinár zahraničnej politike. Od žurnalistiky prešiel k písaniu populárno-náučných kníh z oblasti histórie, za ktoré získal viacero prestížnych ocenení. Jeho knihy sa stali celosvetovými bestsellermi a vyšli v 33 jazykoch. Je členom Kráľovskej literárnej spoločnosti.

www.simonsebagmontefiore.com

História Jeruzalema je históriou sveta. Je tiež kronikou často zbedačovaného provinčného mesta uprostred pahorkov Judey. Jeruzalem kedysi považovali za centrum sveta a dnes je to pravdou viac než kedykoľvek predtým: mesto je ohniskom boja medzi abrahámovskými náboženstvami, svätyňou pre nárast popularity kresťanského, židovského a islamského fundamentalizmu, strategickým bitevným poľom konfliktu civilizácií, frontovou líniou medzi ateizmom a vierou, centrom pozornosti svetskej fascinácie, objektom závratných konšpirácií a zrodu internetových mýtov i vysvietenou scénou pre kamery sveta v ére nepretržitých informácií. Náboženské, politické a mediálne záujmy sa živia navzájom, len aby v súčasnosti vyvolali ešte intenzívnejšie hĺbanie o postavení Jeruzalema než kedykoľvek predtým.

Jeruzalem je Sväté mesto, hoci odjakživa bolo semeniskom povier, šarlatánstva a bigotnosti. Zosobňuje túžbu i triumf impérií, aj keď nemal strategický význam. Je kozmopolitným domovom mnohých siekt, pričom každá z nich verí, že mesto patrí iba jej. Jeruzalem je mesto mnohých mien, no každá tradícia v ňom je natoľko sektárska, že sa navzájom vylučujú. Je to tak chúlostivé miesto, že v židovskej posvätnej literatúre sa o ňom píše ako o žene, vždy zmyselnej, živej, vždy krásnej, niekedy však aj ako o nehanebnej prostitútke, inokedy zranenej princeznej, ktorú milenci jeden po druhom opustili. Jeruzalem je domovom Boha, hlavných mestom dvoch národov, chrámom troch náboženstiev a je jediným mestom, ktoré existuje dvojmo – na nebesiach i na zemi.

Krátky úryvok

Ôsmeho dňa židovského mesiaca Ab, teda koncom júla roku 70 syn rímskeho cisára Vespasiana Titus, ktorý velil štvormesačnému obliehaniu Jeruzalema, prikázal celej svojej armáde pripraviť sa za svitania na útok na Chrám. Na druhý deň pripadalo 500 rokov odvtedy, čo Jeruzalem zničili Babylončania. Titus teraz velil armáde štyroch légií – spolu 60-tisícom rímskych legionárov a miestnych dobrovoľníkov, ktorí sa nevedeli dočkať zasadenia rozhodujúceho úderu vzdorujúcemu, aj keď zlomenému mestu. Za hradbami prežívalo v pekelných podmienkach hádam pol milióna hladujúcich Židov. Niektorí boli náboženskými fanatikmi, iní banditami na voľnej nohe, väčšina však boli nevinné rodiny bez možnosti úniku z týchto obrovských smrtiacich útrap. Veľa Židov žilo mimo Judey – v Stredomorí aj na Blízkom východe – a tento zúfalý záverečný boj mal rozhodnúť nielen o osude mesta a jeho obyvateľov, ale aj o budúcnosti judaizmu a malom židovskom kulte kresťanstva – a ak sa pozrieme šesť storočí dopredu, o charaktere islamu.

Rimania postavili katapulty na zborenie múrov Chrámu. Ale ich výpady stroskotali. Na svitaní povedal Titus svojim veliteľom, že jeho úsilie uchovať tento „cudzí chrám“ ho stálo príliš mnoho vojakov a rozkázal podpáliť brány Chrámu. Striebro brán sa roztavilo a oheň sa rozšíril na drevené dvere a okná, odtiaľ na drevené doplnky v prechodoch k Chrámu samotnému. Titus prikázal uhasiť oheň. Vyhlásil, že Rimania „by sa nemali pomstiť na neživých objektoch namiesto na ľuďoch“. V noci potom odpočíval vo svojom štábe v napoly rozborenej veži Antonia s výhľadom na nablýskaný chrámový komplex. Okolie múrov pripomínalo príšernú scenériu pekla na zemi. Tisíce tiel hnili na slnku. Zápach bol neznesiteľný. Tlupy psov a šakalov sa hostili na ľudskom mäse. V predchádzajúcich mesiacoch Titus prikázal všetkých väzňov alebo dezertérov ukrižovať. Denne bolo ukrižovaných päťsto Židov. Olivová hora a hrboľaté vŕšky vôkol mesta boli také preplnené krížmi, že tam sotva zostalo miesto pre nejaké ďalšie, nieto ešte pre drevo na ne.1 Titovi vojaci sa zabávali tým, že pribíjané obete rozťahovali a ukladali do absurdných polôh. Mnohí Jeruzalemčania utekali z mesta v takom zúfalstve, že keď ho opúšťali, prehĺtali mince, aby ukryli svoj majetok, kým sa bezpečne zbavia Rimanov. Objavili sa „od hladu nafúknutí a opuchnutí muži,“ ktorí keď sa najedli, „praskli vo dvoje“. Keď ich bruchá explodovali, vojaci objavili v zapáchajúcich črevách schované poklady, takže začali pitvať všetkých väzňov a kutrať v ich vnútornostiach, hoci ešte boli nažive. Tita to však vydesilo a pokúsil sa zakázať toto anatomické plienenie. Márne. Jeho sýrski pomocníci, ktorí nenávideli a boli nenávidení Židmi so všetkou susedskou zlobou, mali z týchto desivých hier pôžitok.2 Krutosti páchané Rimanmi a rebelmi za hradbami mesta sú porovnateľné s niektorými najhoršími zverstvami 20. storočia.

Slovenské vydanie tejto knihy svojim neoceniteľným vkladom podporili Radoslav Bielka, Dalibor Kubiš a Slavomír Leysek, bez ktorých pomoci by táto kniha sotva uzrela svetlo sveta. Vydavateľ sa chce poďakovať aj pani Tatiane Rosovej, Petrovi Reovi, jeho excelencii, izraelskému veľvyslancovi na Slovensku Alexandrovi Ben-Zvi a Egonovi Gálovi z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku.

Kontaktujte nás

aleph

© Copyright 2014 – ZION & FOX ONE